A-păn’thro-py, n.
n. [Gr. ἀπανθρωπία, from ἀπό, from, away from, and ἄνθρωπος, man.] An aversion to the company of men; a love of solitude.
n. [Gr. ἀπανθρωπία, from ἀπό, from, away from, and ἄνθρωπος, man.] An aversion to the company of men; a love of solitude.